Určite mnoho dievčat, žien pozná ten pocit, keď si vykračujú vo svojom dlhoročnom vzťahu so svojím drahým priateľom za ruku a z každej strany sa ako naschvál hrnú otázky ich blízkych: „Hej vy dvaja, kedy svadba?“ A kontrolujú žene ruku, či sa tam už konečne niečo neleskne. A neleskne a stále neleskne... A k tomu ďalšie otázky, aby ich nebolo málo: „A na čo čakáte? Už nemáte 20, prácu máte, bývať máte kde...“ To hlúpe ticho, keď ani jeden nevie nájsť správnu odpoveď na veľmi jednoduchú otázku. Žena to v sebe nasilu potlačí a ráno môže sušiť vankúš od ďalšej preplakanej noci. Ja sama som tejto otázke venovala a stále venujem veľké množstvo energie. Bodaj by nie, keď dávno nemáme 20, prácu máme, bývať máme kde.. no nie a nie sa posunúť ďalej a pri rozhovoroch, kedy sa snažíme prísť na to, prečo to môj priateľ nedokáže, je odpoveď, že vlastne ani sám nevie. A nechápe, prečo to musíme riešiť, veď je predsa rozhodnutý, že chce byť so mnou a s nikým iným, len sa proste ešte nechce ženiť. Čo je na tom... Keby na tom nič nebolo, tak by to zrejme nepritiahlo jeho samého za kňazom, hľadať odpoveď spolu s ním. Ja to robím už dlho. Riešim to s veriacimi ľuďmi, s kňazmi, hľadám, čo je za tým, či niečo z rodiny, z detstva, z minulosti,... Až mi nedávno jeden úžasný kňaz "vyčistil" hlavu slovami: „Moja milovaná, nie je za tým nič iné, ako sebectvo. A kým toto sebectvo nebude uzdravené, váš vzťah a hlavne budúce manželstvo nemôže fungovať.“ Nasledovala veľmi silná debata o tom, ako predmanželský sex vo veľkom prispieva k sebectvu človeka. Pretože v predmanželskom sexe jediné, čo človek robí je to, že si berie uspokojenie svojej túžby. A táto chuť len brať sa potom prenáša do celého vzťahu. Môžeme s týmto názorom bojovať koľko chceme, no je to bohužiaľ tak. Mne sa to tiež ťažko počúvalo a prijímalo, a debata s tým kňazom trvala dlho a zachádzala do hlbokých úvah a tém, no keď si spätne pospájam veci z nášho vzťahu, všetko to do seba zapadá, všetko má zrazu zmysel. Prečo by potom na myšlienku svadby bola reakcia taká, že: „Veď chcem byť s tebou, načo sa mám kvôli tomu už ženiť?“ (a nevyslovené pokračovanie: „...a brať na seba zodpovednosť a vzdávať sa svojej ešte stále slobody?“) Všetci dobre vieme, že manželstvo je záväzok. Kto sa vyhýba záväzku, chce byť teda slobodný, bez zodpovednosti. Je to čistý egoizmus založený na tom, že beriem len to, čo mi vyhovuje. To, čo je potrebné, a čo musím, to už nechcem. To nie je nič iné, ako brána k hriechu. Aj v Písme sa píše: Ak chceš byť slobodný, tak slobodný ostaň, ale čistý. Alebo buď kňazom, alebo sa ožeň. To platí aj pre ženy. Tieto slová nie sú z mojej hlavy, no viem, že v nich nie je nič iné, ako pravda. Po tom všetkom je odpoveď na otázku „Hej vy dvaja, kedy svadba?“ jasná. Hneď potom, ako náš nebeský Lekár uzdraví, čo je nezdravé a vylieči všetko, čo vyliečené byť musí ešte predtým, ako sa na mojej ruke zaleskne dôkaz našej zdravej a čistej lásky. Ja som od toho musela dať príkazom ruky preč a prenechať všetko Pánovi. Nemôžem urobiť nič. Len čakať a z diaľky sa pozerať, ako Pán koná. A tak sa modlím za svoju trpezlivosť, aby som do Jeho dokonalého plánu nevŕtala. Verím, že keď prejde tento čas „brúsenia diamantu“, bude to veľmi požehnané. Pán mi to sám povedal cez Písmo: "Hľa, ja mu obviažem ranu, vyliečim a uzdravím ich a odhalím im poklady pokoja a pravdy. Zmením osud Júdu a osud Izraela a zbudujem ich ako kedysi. Očistím ich od všetkých hriechov, ktoré spáchali proti mne, a odpustím im všetky hriechy, ktoré spáchali proti mne, keď sa mi spreneverili. A bude im to na slávu, radosť a chválu a ozdobu pred všetkými národmi zeme, keď počujú všetko dobro, ktoré som im urobil. Budú sa báť a triasť pre všetko dobro a pre všetko blaho, ktoré som im dal." (Jer 33, 6-9)

Len sa proste nechce ženiť, čo je na tom ?

Ružové Blogy
Loading ...
Loading ...
Ružové Blogy
Určite mnoho dievčat, žien pozná ten pocit, keď si vykračujú vo svojom dlhoročnom vzťahu so svojím drahým priateľom za ruku a z každej strany sa ako naschvál hrnú otázky ich blízkych: „Hej vy dvaja, kedy svadba?“ A kontrolujú žene ruku, či sa tam už konečne niečo neleskne. A neleskne a stále neleskne... A k tomu ďalšie otázky, aby ich nebolo málo: „A na čo čakáte? Už nemáte 20, prácu máte, bývať máte kde...“ To hlúpe ticho, keď ani jeden nevie nájsť správnu odpoveď na veľmi jednoduchú otázku. Žena to v sebe nasilu potlačí a ráno môže sušiť vankúš od ďalšej preplakanej noci. Ja sama som tejto otázke venovala a stále venujem veľké množstvo energie. Bodaj by nie, keď dávno nemáme 20, prácu máme, bývať máme kde.. no nie a nie sa posunúť ďalej a pri rozhovoroch, kedy sa snažíme prísť na to, prečo to môj priateľ nedokáže, je odpoveď, že vlastne ani sám nevie. A nechápe, prečo to musíme riešiť, veď je predsa rozhodnutý, že chce byť so mnou a s nikým iným, len sa proste ešte nechce ženiť. Čo je na tom... Keby na tom nič nebolo, tak by to zrejme nepritiahlo jeho samého za kňazom, hľadať odpoveď spolu s ním. Ja to robím už dlho. Riešim to s veriacimi ľuďmi, s kňazmi, hľadám, čo je za tým, či niečo z rodiny, z detstva, z minulosti,... Až mi nedávno jeden úžasný kňaz "vyčistil" hlavu slovami: „Moja milovaná, nie je za tým nič iné, ako sebectvo. A kým toto sebectvo nebude uzdravené, váš vzťah a hlavne budúce manželstvo nemôže fungovať.“ Nasledovala veľmi silná debata o tom, ako predmanželský sex vo veľkom prispieva k sebectvu človeka. Pretože v predmanželskom sexe jediné, čo človek robí je to, že si berie uspokojenie svojej túžby. A táto chuť len brať sa potom prenáša do celého vzťahu. Môžeme s týmto názorom bojovať koľko chceme, no je to bohužiaľ tak. Mne sa to tiež ťažko počúvalo a prijímalo, a debata s tým kňazom trvala dlho a zachádzala do hlbokých úvah a tém, no keď si spätne pospájam veci z nášho vzťahu, všetko to do seba zapadá, všetko má zrazu zmysel. Prečo by potom na myšlienku svadby bola reakcia taká, že: „Veď chcem byť s tebou, načo sa mám kvôli tomu už ženiť?“ (a nevyslovené pokračovanie: „...a brať na seba zodpovednosť a vzdávať sa svojej ešte stále slobody?“) Všetci dobre vieme, že manželstvo je záväzok. Kto sa vyhýba záväzku, chce byť teda slobodný, bez zodpovednosti. Je to čistý egoizmus založený na tom, že beriem len to, čo mi vyhovuje. To, čo je potrebné, a čo musím, to už nechcem. To nie je nič iné, ako brána k hriechu. Aj v Písme sa píše: Ak chceš byť slobodný, tak slobodný ostaň, ale čistý. Alebo buď kňazom, alebo sa ožeň. To platí aj pre ženy. Tieto slová nie sú z mojej hlavy, no viem, že v nich nie je nič iné, ako pravda. Po tom všetkom je odpoveď na otázku „Hej vy dvaja, kedy svadba?“ jasná. Hneď potom, ako náš nebeský Lekár uzdraví, čo je nezdravé a vylieči všetko, čo vyliečené byť musí ešte predtým, ako sa na mojej ruke zaleskne dôkaz našej zdravej a čistej lásky. Ja som od toho musela dať príkazom ruky preč a prenechať všetko Pánovi. Nemôžem urobiť nič. Len čakať a z diaľky sa pozerať, ako Pán koná. A tak sa modlím za svoju trpezlivosť, aby som do Jeho dokonalého plánu nevŕtala. Verím, že keď prejde tento čas „brúsenia diamantu“, bude to veľmi požehnané. Pán mi to sám povedal cez Písmo: "Hľa, ja mu obviažem ranu, vyliečim a uzdravím ich a odhalím im poklady pokoja a pravdy. Zmením osud Júdu a osud Izraela a zbudujem ich ako kedysi. Očistím ich od všetkých hriechov, ktoré spáchali proti mne, a odpustím im všetky hriechy, ktoré spáchali proti mne, keď sa mi spreneverili. A bude im to na slávu, radosť a chválu a ozdobu pred všetkými národmi zeme, keď počujú všetko dobro, ktoré som im urobil. Budú sa báť a triasť pre všetko dobro a pre všetko blaho, ktoré som im dal." (Jer 33, 6-9)

Len sa proste

nechce ženiť, čo je

na tom ?

Winamp, iTunes Windows Media Player Real Player QuickTime