Preklad s láskavým dovolením nadácie Pink Cross Moje skutočné meno je April a bola som vychovávaná v južnej Kalifornii slobodnou matkou, ktorá podľa toho čo si pamätám zápasila s ťažkými depresiami. Bola to nádherná a úžasná žena, ale nadmieru nepokojná a utrápená, i keď ma vždy vychovávala podľa svojích najlepších schopností. Vyrovnávala sa s mnohými vecami z jej minulosti, ktoré ju neustále sužovali, skôr ako nezomrela v roku 1992 na rakovinu pŕs. Počas celého môjho detstva so mnou veľmi o jej minulosti nediskutovala, nie to ešte aby sa so mnou bavila o veciach týkajúcich sa sexu. Povedala mi čo sa toho týka iba nevyhnutné. Musela som zisťovať mnoho vecí sama, čo ma viedlo k veľmi prekrútenému a skomolenému pohľadu na sex. Vyjadrovala sa o sexe ako o niečom špinavom a nemorálnom a odmietala hovoriť o akejkoľvek otázke čo som ohľadom toho mala. Pämatám sa, že som si veci o tom musela vyhľadávať v enciklopédii a hovoriť o nich s priateľmi. Ale nie len to, bolo mnoho iných vecí o ktorých sa so mnou odmietala baviť, aj keď sa stali priamo pred mojími očami. Povedzme, keď som mala sedem rokov, pamätám sa ako sme boli jeden podvečer spolu na večeri v Denny's. Boli sme pred reštauráciou a pamätám si na človeka ktorý sa zapotácal, z pŕs mu tiekla krv a z chrbta mu vytŕčal nôž. Mal so mnou zrakový kontakt a povedal: "Som zranený" a padol na podlahu. Pamätám si, ako sa mu mnoho ľudí ponáhľalo pomôcť, a ako sa moja mama za neho pri stole silno modlila. Keď som sa jej opýtala čo sa stalo, odpovedala: "Nemysli na to. Nepozeraj sa. Len jedz svoju večeru. Nevenuj tomu vôbec pozornosť," a tak som robila čo mi povedala. Nikdy sa so mnou o tejto veci nebavila a to ani keď som sa jej na to opýtala. Okrem nej som v podstate NEMALA KONTAKT s rodinou z matkinej strany, všetci bývali v Anglicku a Južnej Afrike. Mala som veľmi malý kontakt s otcom, ktorý býval v tom čase v Missouri. Bolo to o tom, že som ho chodievala navštevovať na dva mesiace počas leta. Toto bolo v dobe od mojích 5 do mojích 13 rokov. Bol to veľmi chladný a zastrašujúci muž. Nikdy si nepamätám, že by mi povedal že ma miluje, ale veľmi dobre si pamätám jeho nadmerné pitie a výprasky opaskom. Bol zvyčajne vyrovnaný a pokojný, ale v prípade že si vypil jeho výbušnosť bola desná. V podstate som NENÁVIDELA chodiť k nemu na návštevy a pamätám si tie telefonáty matke, kde som ju v plači prosila, lebo som chcela ísť domov. Väčšina z jeho rodiny bola veľmi milá, ale nikdy som si nevytvorila vzťahy s nikým z nich. Bola som v podstate outsider a nenávidela som tam byť. Väčšina z nich mi nevenovala mnoho pozornosti, ale pamätám si jedného strýka, ktorý mal o mňa špeciálny záujem. V tom čase som si vychutnávala jeho pozornosť, lebo vyzeral že má to, čo môjmu otcovi chýbalo. Pamätám si niekoľko situácii, keď som bola veľmi mladá a kúpala som sa, sadol si vedľa mňa a rozprával sa so mnou. Nepamätám si o týchto prípadoch veľa ... len to že bol veľmi žartovný a úprimne prieteľský. Tiež si pamätám ako som bola po chvíli ním zastrašená, ale preto lebo som sa obávala môjho otca, nikdy by som mu o tom nič nepovedala. Tieto časy si pamätám hmlisto, len som mala podozrenia ktoré sa mi potvrdili keď som mala 13 rokov. Rozprávala som sa s mojou priateľkou o tom ako som sa bála tmy, ale že keď som v noci masturbovala dávalo mi to pocit uspokojenia a pomohlo mi to zaspať. Vysvetľovala som jej, že som si nebola istá prečo ... len že si myslím, že to bolo zvláštne chovanie čo som mala. Ona mi na to povedala, že keď som mala sedem rokov, jedného dňa som u nej plakala a hovorila jej že strýko sa "ma dotýka" zatiaľ čo som bola vo vani. Povedala som jej, že si na to nespomínam a ona bola z toho tak ako ja v šoku. Krátko na to moja mama volala otcovi, a povedala mu že ho už viac neprídem navštíviť.   Od tej doby som s mojím otcom nemala kontakt. Bola som len ja a moja mama. Potom keď som mala 14, naplnili sa moje najhoršie mory. U mojej mamy bola diagnostikovaná rakovina pŕs. Odvtedy strávila väčšinu času chodením do nemocnice a ja som teda bola od toho momentu sama, či už citovo alebo telesne. Mama trávila v nemocnici týždne a mimo priateľov ktorí so mnou občas zostali, som v podstate nemala nikoho. Stávala som sa veľmi depresívnou, ale nemala som sa komu vyžalovať a s kým rozprávať. Zo strany otcovej rodiny nikto nevedel, že moja mama je chorá a pretože som vedela že ani nechce aby to vedeli, nikdy som sa nepokúšala ich ani kontaktovať. V podstate som bola celkom sama. Zvlášť si pamätám jedny vianoce, keď bola mama v nemocnici. Pämatám si vyzdobovanie stromčeka a plač nad mojou osamelosťou. Nemala som nikoho s kým by som sa porozprávala a začala som upadať do čoraz hlbších depresii. Nikdy som sa s nikým nerozprávala o mojích pocitoch, pretože moja mama ma vždy vychovávala k tomu, aby som iných nezaťažovala mojími problémami. A tak som to ani nerobila. Pravda, že som bola zdrtená chorobou mojej mamy, ma zanechávala s malým záujmom o sex. Spomínam si, že som bola posadnutá pár chlapíkmi, ale to všetko boli hviezdy, pamätám si že som sa na nich nepretržite zameriavala. Nemala som túžbu mať rande, pretože som sa príliš zaoberala vlastnými problémami. Keď bola moja mama doma, zatvárala sa do izby, čítala Bibliu a ledva sa so mnou bavila. Chápala som, že prechádza cez množstvo bolestí a tak som ju nechávala samu. Vždy som bola samotárka, ale keď sa toto stalo tak som sa stávala ešte viac samotárskou. Stávala som sa anorektickou a izolovanou, vážila som vtedy najmenej 45 kíl, ale nevyzeralo to že by niekomu na tom vôbec záležalo, alebo že by sa niekto snažil so mnou nadviazať kontakt. Len neskôr som sa dozvedela, že niekoľko ľudí chcelo nadviazať kontakt s mojou mamou, ale ona im povedala nech si hľadia svojho. Milosťou Božou som nikdy nemusela byť liečená, pretože by ma stále prenasledovala predstava že by som zomrela. Počas doby čo bola moja mama chorá, brala som učenie v škole ako únik zo všetkých mojích problémov, bola som zdatná v učení a mala som v škole veľmi slušné výsledky. Na strednej škole som zmaturovala veľmi skoro s vyznamenaním a pracovala som až pokiaľ som nešla na vysokú školu. Pretože som vyrastala v kresťanskej domácnosti, zvolila som si ako hlavný obor štúdium náboženstva, nie že by som to nejako veľmi chcela, ale preto lebo to bolo niečo čo chcela veľmi moja mama. Aj na vysokej som bola utiahnutá a mala som veľmi málo priateľov. Pamätám si niekoľko mužov, ktorí vyzerali že síce majú o mňa záujem, ale kvôli mojej situácii doma a kvôli tomu že ma mama chránila (nikdy sa so mnou o chlapcoch nerozprávala a nechcela, aby som mala rande až pokým nebudem mať 18) som mala o randenie malý záujem. MILOVALA som mužov, milovala som ich pozornosť ktorú mi prejavovali, ale nemala som záujem o chodenie s nimi a ani o sex. Jedného dňa sa ma mama na rovinu opýtala či nie som lesbička, pretože som nemala priateľa. Chcela, aby som začala s niekým chodiť, ale v tejto chvíli som nemala záujem. Jedno leto po mojom prvom roku na vysokej ma môj priateľ "zasvätil" do drogy nazvanej speed. Nikdy pred tým som drogy nebrala a stala som sa okamžite závislou. Vošla som do toho veľmi prudko, brala som to vo veľkých množstvách a všade kde sa len dalo. Nie len že to udržiavalo na nízkej úrovni moju váhu, ale najmä to poskytovalo rýchly únik z mizérii ktoré v pojom živote pokračovali. Milovala som to a pokračovala v tom dokonca aj po návrate na školu. Dokázala som svoj návyk veľmi dobre ukrývať  a tak isto ma nikto neupodozrieval. Bola som presvedčená, že je to všetko pod mojou kontrolou a nemala by som mať problémy. Bola som veľmi dobrá v podvádzaní samej seba ako napríklad týmto. Došla som k záveru že nepotrebujem muža, pretože mám drogu. Potom, počas mojích juniorských rokov na vysokej som stretla muža, ktorý by mohol byť mojím manželom. Bol zábavný, elegantný a spoločenský, čím som bola okamžite priťahovaná, lebo ja som bola introvert. Bol veľmi chladný, triezvy a úplne bez citu, presne ako môj otec. V tej dobe to nebolo pre mňa nič vážne, lebo som bola zvyknutá cítiť sa nemilovanou. Keď som vyrastala, nikdy som nemala od mužov mnoho lásky a toto nebol rozdiel. Chodili sme spolu okolo 6 mesiacov než ma požiadal o ruku. V tom čase bola moja mama blízko smrti a tak som súhlasila ... ani nie preto lebo som ho milovala, ale preto lebo som sa zúfalo bála že budem sama. Cítila som sa veľmi nemilovanou a bola som šťastná, že niekto tak zábavný a spoločenský ako on by si chcel zobrať niekoho ako som ja. Od toho bodu som samú seba poriadne nenávidela a nebola som si istá či by ma ešte niekto niekedy miloval. Usudzovala som, že toto je možno jediná moja šanca pre manželstvo alebo naplnený život a tak som to zobrala. Uvažovala som tak, že aj keď som nešťastnou, aspoň by som nebola sama. Na môj svadobný deň som skoro z toho vycúvala, ale predsa som ho len absolvovala a šla do toho. Každý mi tak nejak pomáhal, že som si napokon myslela že robím dobrú vec. Ako naše manželstvo pokračovalo, stával sa čoraz viac odmeranejší a chladný. Nášmu sexu chýbala láska, cit a od samého počiatku som to nenávidela. Išlo v ňom v podstate o to, že som vkladala všetko do toho ako ho uspokojiť, aby to bolo už za nami. Nikdy som nemala orgazmus. Jemu na tom nezáležalo. Pokiaľ bol on uspokojený, nezáležalo na tom čo sa dialo so mnou. Pre mňa bol sex len akt, ktorý som robila dodržujúc manželský záväzok. Bolo to fyzicky bolestivé, emocionálne únavné a vyčerpávajúce. Nie len to,ale bola som absolútne stuhnutá a zmeravená z orálneho sexu. To boli pre mňa hotové duševné tírania a muky. Nerozumela som tomu že prečo, ale z nejakého dôvodu ma to desilo. Keď sa o to pokúšal, mala som zvláštne myšlienky že ma tíra a nevedela som to ovládať. Skúšala som to veľakrát, ale vždy keď sme to robili musela som ho zastaviť, lebo ten strach bol príliš veľký na to, aby sa dal zvládnuť. Vedela som, že sa za to na mňa hnevá, nenávidela som samú seba, ale nemohla som sa prinútiť k tomu aby som mu to umožnila. Manželstvo sa stávalo čoraz viac chladnejšie, a po čase začalo byť násilnícke. Detailne si pamätám kde ma šmaril o stenu TAK PRUDKO, že boli volaní policajti. Niekoľko krát ma tak silno stlačil, že som mala obrovské modriny a jedenkrát si konkrétne pamätám ako ma držal za krk oproti stene. Vždy som bola presvedčená, že to bolo moje zlyhanie a že potrebujem byť lepšou manželkou. Keď som mala 22 rokov, rok nato ako sme boli zosobášení moja mama zomrela. Bolo to pre mňa nesmierne ťažké a skutočne som dúfala v manželovu oporu. Počas celej doby môjho utrpenia, bol veľmi chladný a úplne bez emócii. Pamätám si plač počas pohrebného obradu a ako som si oprela hlavu o jeho rameno. Vážne som dúfala v trochu opory, ale on tam len sedel a neurobil pre moju útechu vôbec nič. Všetko čo robil, bolo že hovoril o životnej poistke ktorú mi mama zanechala. Bola som zničená a zlomená, lebo ak som sa nemohla spoľahnúť na neho, tak KOMU som mohla dôverovať? Noc po pohrebe mojej mamy som strávila s priateľmi, sfetovali sme sa speed-om, ktorý som brala kvôli zármutku čo som cítila. Vedela som, že môj manžel mi nemôže byť oporou, ani ma utešiť a tak som žiaľ a smútok odmietla. Počas manželstva chodil z jednej roboty do druhej, nechcel sa uchytiť v akejkoľvek práci čo ho nenaplňovala spôsobom akým si myslel že by mala. V roku 1994 som vstúpila do armády v snahe udržať manželstvo pokope. Odvtedy som sa stala hlavným živiteľom rodiny. Zistila som, že v armáde sa mi dostávalo pozornosti od množstva mužov, z čoho som ťažila. Za nejaký čas som sa zaplietla do ľúbostného pomeru,ktorý až do dneska veľmi ľutujem. Môj manžel mal podozrenie, ktoré som mu potvrdila. Povedala som mu pravdu z ktorej bol zničený. Cítila som sa byť nižšie ako nízko, ale z nejakého dôvodu chcel zostať v manželstve. Naozaj som nemohla pochopiť prečo, ale od toho momentu bolo naše manželstvo obraté skoro o akúkoľvek lásku alebo cit. Znášali sme sa, ale to bolo asi tak všetko o čom to bolo. Fyzické tíranie sa na čas skončilo a bola som si istá, že sa veci budú mať lepšie. Ale nemali. Boli sme v neustálom finančnom zmätku a vyzeralo to že nie je nič, čím by som ho mohla uspokojiť, z čoho by mal radosť. Robila som všetko čo som mohla aby som ho sexuálne uspokojila, ale zdalo sa mi akoby to bolo nedostatočné. Mávali sme sex vzácne a keď sme ho mali, spočíval v jeho nič nerobení zatiaľ čo som ho ja uspokojovala. Neboli nijaké predohry, žiadna snaha z jeho strany a on mi neustále pripomínal ako som nevyhovujúca. Začal ma presvedčovať, že si vynahradíme čo mi chýba, keď sa budeme zúčastnovať sexu s inými dvojicami, čo som najprv odmietala. Bolo to úplne nemysliteľné aby môj manžel musel ísť k druhým ženám, ale on ma o tom neprestával presvedčovať a ja som sa z pocitu viny a úzkosti podvolila. Myslela som si, že mu to dlžím, pretože som v posteli tak strašná. Začali sme teda chodiť do sex-klubov a on si všímal pozornosť, ktorá sa mi tam dostávala od iných mužov. Nakoniec sme sa stretli so ženou, ktorá bola striptérkou a ktorá ma presvedčovala o tom ,že vyzerám úplne skvelo na úspešný striptíz. Najprv som to odmietala, ale manžel ma presvedčoval o tom, že to je skvelá myšlienka. Nenávidela som ten nápad, ukazovať sa pred skupinami neznámych ľudí, ale fakt že tí ľudia by platili za to ako ma vidia tancovať ma akosi zaujalo a fascinovalo. Došla som k záveru, že keby môj manžel videl ako ma iní muži majú za atraktívnu, viac by som u neho ako žena stúpla na cene. Dostala som miesto vo veľmi luxusnom klube v San Francisco. Nenávidela som z toho každú minútu, ale vydržala som to lebo som bola presvedčená, že som bola dobrá manželka. Cítila som sa úplne neschopná a nanič, ale robila som sa akoby som z toho každú minútu milovala. Nenávidela som samú seba a ľudí čo sa na mňa chodili pozerať. Pokračovala som v tom,  lebo som si myslela,že si budem môcť vyslúžiť a získať jeho lásku späť a on bol viac než šťastný, keď som mu dala peniaze čo som zarobila. Len z toho že som vedela že bol šťastný mi bolo trochu lepšie, ale stále som sa ako manželka cítila úplne ako predmet posmechu. Potom už som to nemohla viac robiť, povedala som mu že končím. Nebol z toho šťastný, ale napokon ustúpil. Mala som stálu prácu a veci vyzerali na nejaký čas v poriadku. Mali sme dieťa a myslela som si že veci by sa tým mohli vyriešiť. Totálne som sa ale mýlila. Pár mesiacov na to ako som skončila so striptízom si môj manžel začal s pornom. S počiatku som namietala, lebo to bola fakt posledná vec čo som v živote chcela, ale on ma prehováral že to je lebo som nemožná a že jediný spôsob ako si môže pri sexe užiť je že mu to umožním. Náš sexuálny život bol nudný a bez lásky jako vždy, a pozostával z toho že som ho uspokojovala zatiaľ čo on pozeral porno a keď bol blízko ejakulácie odbavil sa na mne ako pes. To bol náš sexuálny život a ja som nenávidela mať sex. Brala som to ako že uspokojiť ho je moja manželská povinnosť a tak som mu to umožňovala. Náš sexuálny život nikdy nebol lepší a on sa začal stále viac a viac pohlcovať pornom. Keď sme nemávali sex, chodieval do kúpeľne s pornočasopismi a masturboval zatiaľ čo ja som bola v inej miestnosti. Nenávidela som fakt, že nemôžem môjho manžela uspokojiť, ale nejaký čas na to mi na tom nejako prestalo záležať. Nakoniec ma začal presvedčovať, že keď som bola vyhľadávaná a atraktívna, môžem zarobiť točením porna mnoho peňazí. Sotva sme vyžili od výplaty k výplate, on povedal že by to robil pre nás oboch. Napokon rozposlal moje fotky do množstva produkčných spoločností, a záujem o mňa začal narastať. Dostala som mnoho odpovedí a on ma uisťoval že robením porna zarobíme veľa peňazí. Povedal, že by bol mojím manažerom, že by sa o všetko staral a všetko zabezpečil. Zo začiatku som ho skutočne nebrala vážne, ale za nejaký čas som spoznala že to vážne myslí. Povedala som mu, že to bola skutočne hlúpa myšlienka, ale on neprestával dotierať. Pred tým som mu ale nikdy nepovedala nie a ani toto nebolo inak. Napokon som sa stávala z neustáleho počúvania tých výčitiek unavenou a otrávenou a došla som k záveru, že už ani nemôžem byť na tom horšie ako som. A veľmi som sa mýlila. Keď som súhlasila, išli sme do východnej Kalifornie kde bolo moje prvé stretnutie s "producentom na voľnej nohe" ,ktorý bol hotový podliak. Nevedela som o tomto priemysle nič a on ma ubezpečoval, že mu "musím ukázať aká som dobrá" a tak som súhlasila aby ma filmoval počas toho ako sme "to robili" na jeho posteli. Bol zvrátený, obscénny a nechutný tak ako aj zvyšok jeho zruinovovaného bytu. V tejto chvíli mi na ničom nezáležalo, tak som len povedala že áno a odbavila som to. Bola to najponižujúcejšia skúsenosť v mojom živote. Cítila som sa úplne a kompletne ako prostitútka, ale najhoršia vec na tom celom bolo že som vedela že som pre svojho muža tak neschopná, že súhlasil s tým aby som šľapala. Moj manžel to považoval za veľkolepé, ale ja som nemohla dostať nijakú prácu a tak poslal moje fotky viacerým režisérom, spojili sme sa s jedným webovým dizajnérom ktorý pre mňa navrhol stránku ale musela som mať s ním sex a kvôli nemu to robiť zdarma. Samozrejme, súhlasila som a to bola moja prvá "filmová" skúsenosť. Okamžite som začala pracovať a robiť čokoľvek, aby som zarobila peniaze. Stále som robila filmy, začala som upadať hlbšie a hlbšie do depresie. Nenávidela som sex, ale nepovažovala som to za dôležité, lebo to bolo výhradne kvôli pracovným dôvodom. Nevedela som o porno priemysle nič, ale učila som sa veľmi rýchlo. Väčšina videí bola filmovaná v luxusných domoch, ale v podmienkach humusu. Nie všetky videá ktoré som robila boli sexvideá, ale fetiš videá boli nechutné a nehygienické. Keď som robila video s močením, močila som rovno na zem. Pamätám si na jedno video, ako jedno dievča močilo na streche domu. Keď dievča nemohlo močiť, museli sme čakať až pokiaľ nebude môcť, nezáležalo na tom ako hrozné to bolo stále to zadržiavať. Keď sme sa vymočili predtým než bolo treba, celá scéna bola zničená a my sme tým pádom prišli o mzdu za ten deň. Pri videách s masturbáciou, boli ako rekvizity ponúkané nesterilizované sex hračky. Ak dievča na setoch začalo mať výhrady alebo zmenilo názor, režisér sa stával veľmi agresívny. Pamätám si na jedno konkrétne natáčanie, to dievča bola v porne nová a prišla s prieteľom. Nemohla byť staršia než 19 alebo 20. Keď prišiel čas na jej scénu, povedala že si nie je istá či to chce vôbec urobiť. Bola veľmi vydesená a nervózna ,ale režiséri a jej priateľ ju neprestávali k tomu nabádať a hecovať. Hovorili jej ako je veľmi sexy, až sa napokon veľmi rozčulili, hovorili jej že by tam nemala byť keď to nemyslí vážne. Väčšina režisérov vôbec nemala s dievčatami trpezlivosť,aj keď byť na setoch je veľmi traumatizujúca skúsenosť. V pornopriemysle nie je priestor pre súcit. Análne scény - to bolo to najhoršie !!! Análny sex je sám o sebe dosť stresujúci, ale to keď musíte neustále končiť a začínať a meniť polohy to je veľmi nepríjemná a nebezpečná skúsenosť a nie je pri tom nezvyčajné, ak stratíte kontrolu nad črevami (zvieračom). Je to odporné a nesmierne ponižujúce. Všetko čo môžte robiť, je akurát vyradiť (vyhodiť) si tieto veci z mysle, ale aj to sa nie vždy dá. Natáčania boli príšerné. Na setoch som musela vyčkávať hodiny až do vtedy, pokiaľ konečne neprišiel čas pre moju scénku. Za ten čas čo som vyčkávala, chodievala som von a s dievčatami sme sa sfetovali. Porno priemysel robí veľké haló okolo používania drôg u pornohercov, ale to všetko je lož. Marihuana bola na setoch skoro vždy aj u druhých účinkujúcich alebo personálu, ale nie len to, ak som mala prístup k tomu pred vystupovaním, fajčila som metán najviac ako som mohla, pretože bolo ľahšie trpieť tvrdý sex keď ste na drogách. Porno priemysel nepožaduje testy na drogy a tak keď som filmovala, mohla som byť skoro na čom som chcela. Pokiaľ sme vystupovali, režisérovi nezáležalo NA ČOM som bola. Každý jeden v porno priemysle musel robiť pravidelný mesačný test na HIV, ale neboli sme testovaní na nič iné. Nebolo to nič nezvyčajné, ak som dostala kandidózu alebo dokonca infekciu močového mechúra. Keď som jednej z dievčat o tom povedala, ona ma poučila,že to nie je problém a ukázala mi spôsob ako tú infekciu ukryť aby som mohla pokračovať v práci. Niekoľkokrát som pracovala s kandidózou, ale nikto o tom nevedel. Bolo to odporné a riskantné, ale môjmu manželovi na tom nezáležalo a v tomto bode ani mne. Usudzovala som, že ak mám infekciu, tak si to zaslúžim. Pokiaľ som nosila peniaze, bolo s ním všetko v poriadku. Nie len to,ale keď som mala zápal močového mechúra, sex bol príšerný !!! Väčšinu času som nemohla močiť bez toho aby ma to šialene nepálilo. Každý film ktorý som urobila, bola totálna a "dokonalá" lož. Hrala som skutočne dobre ,ale pravda bola, že som nenávidela robiť sex. V tomto bode som si myslela, že to bola len moja práca a musela som hrať najlepšie ako som len mohla, preto aby som dostala prácu. Teda lepšie povedané tie šlapky čo som hrala. Bola som naozaj dobrá herečka a hrala som akoby som sa mala nádherne a skvele si to užívala. Zatiaľ čo som hrala s niekoľkymi mužskými hercami, zvykla som hľadieť do kamery a hovoriť ako veľmi milujem robiť sex. Následne som sa nevedela dočkať na "money shot" (vyvrcholenie a koniec v pornofilme, moment za ktorí sú ochotní diváci platit) lebo to znamenalo že už skoro príde čas kedy sa to všetko skončí. Cítila som sa absolútne ponížená tým že som tam bola, ale uvažovala som že však to trvá len pár hodín a za chvíľu budem na ceste preč. Pri každom filme ktorý som robila bol môj manžel, kecal s inými hercami a fotografmi . Oni ho nenávideli. Volali ho že: "kufríkový pasák" a za jeho chrbtom si robili z neho srandu. Obzvlášť jeden režisér mi povedal, že keby sa on týmto nezaoberal ,mohla som urobiť omnoho viac filmov. On bol jediná príčina prečo som zdegradovala a ponižovala samú seba v prvom rade, hoci to tak nemuselo byť. Rozprávala som ľuďom ako veľmi milujem sex a aká som šľapka. Raz som v jednom interview povedala, že som vyrastala v kresťanskom prostredí, ale že mám stále nenásytnú chuť na sex ktorú nemôžem potlačiť. To bolo ale skutočne veľmi daleko od pravdy. Sex bolo pre mňa niečo, čo som robila lebo som musela a nenávidela som z toho KAŽDÚ minútu. Pamätám si ako som raz bola na jednom veľkom castingu s množstvom iných dievčat. Doniesli sme naše fotky a hovorili producentom čo by sme robili a čo nie, ale preto lebo som vtedy práve nemala prachy, povedala som im že by som urobila čokoľvek. Že väčšinou robím všetko čo po mne žiadajú ... Nemám zábrany. Úplne som NENÁVIDELA samú seba za to čo robím, usúdila som, že to už zašlo pridaleko a na ničom mi nezáležalo. Nie len to ,ale zatiaľ čo som bola v porne, môj sexuálny život s mojím manželom bol čoraz horší. Aj pred pornofilmami sme mali sex len zriedka ... a keď som začala s nakrúcaním videí, skoro to ani neexistovalo. Mali sme sex iba za vzácnych okolností, zvyčajne anál a vždy sme pri tom museli mať pustené porno preto, aby bol vzrušený. Bolo to veľmi chladné, neosobné a desila som sa každého momentu. Cítla som sa ako robot, zviera,ktoré len robí pohyby. Začala som upadať do čoraz hlbšej a hlbšej depresie, až som s tým jedného dňa musela prestať. Manželovi som povedala, že odmietam robiť viac porno, že s tým musí počítať. Strašne vtedy zúril. Dal mi zaucho a v podstate mi povedal že som všetko zničila a pokazila. Naozaj s tým nemohol urobiť vôbec nič a nakoľko som odmietla viac pracovať, tak to vzdal. Domáhal sa toho, že by som ho mala viacej sexuálne uspokojovať. Povedala som mu, že jediný spôsob ako som mohla cez to prejsť, bolo fajčiť metán a trávu. Niekedy bol úplne proti drogám ,ale pretože chcel mať so mňa skutočné sexuálne zviera - zmenil názor. Začal mi kupovať speed a trávu a ja som to užívala kde sa len dalo. Pokračoval v pozeraní porna a povedal mi, že si veľmi praje aby som sa vrátila do priemyslu. Myslela som si že ak skončím s pornom, že bude všetko v poriadku, ale nebolo to tak. Zotrvávala som neustále v depresiách a napokon som začala samú seba rezať. Nenávidela som to kým som bola a život ktorý som žila. Dosiahla som samotné dno, hovorila som si aká som šľapka a že si preto zaslúžim každý zárez čepele. To som robila nejaký čas, veľmi dobre som to ukrývala až ma jedného dňa manžel pri tom prichytil. Bol úplne dezorientovaný, stratil úplne nervy a ja som bola prijatá na psychiatrické oddelenie. Dostala som predpísané všetko možné od lítia po wellbutrin a neprerušovane som spala dva dni v kuse. Moja diagnóza bola maniakálna depresia a pár dní som sa tam zdržala. V tú dobu zavolal môj muž môjmu odcudzenému otcovi a oznámil mu aká je jeho dcéra pomätenec. Za pár dní ma odtiaľ prepustili ,ale depresie som stále mala. O rok neskôr ma manžel vykopol z domu a zažiadal o rozvod. V podstate som bola bezdomovec. Zostala som u priateľa a neustále som brala metán. Nemala som domov, nemala som rodinu a môj život bol úplne prázdny. Uvažovala som o samovražde niekoľkokrát, ale nikdy som sa na to nedala ,lebo som sa obávala následkov. Išla som naspäť do školy, zháňala som si ubytovanie a normálnu prácu, ale nemala som dovolený "zoči-voči" kontakt s mojou dcérou, z dôvodu mojej psychickej choroby. Bola som považovaná pre ňu za nebezpečnú a súd vydal súdny zákaz. Bola som vyrozumená, že jediný spôsob ako ju môžem vidieť sú "návštevy s dozorom" ,ale aj tak to môj manžel znemožnil tak, aby som s ňou nemala nijaký kontakt. Napokon som sa musela presťahovať z môjho apartámu do veteran's community, kde som stretla muža do ktorého som sa šialene zamilovala. Počas celého toho vzťahu bol násilnícky. Urobila som chybu že som mu hovorila o mojej minulosti spojenej s pornografiou a on mi na to povedal, že je s tým vyrovnaný ,lebo je do mňa šialene zaľúbený. Tak to ale nikdy nebolo a nikdy sa to nestalo.  Bol alkoholikom a pravidelne ma bil. Pamätám si, ako som niekoľkokrát išla do práce so zničenou tvárou a modrinou na oku. Podporovala som ho finančne čo bol myslím jediný dôvod prečo pokračoval so vzťahom so mnou. Nielen že bol alkoholik, ale bol aj fyzicky a slovne násilný. Presvedčil ma, že nie je nikde muž ktorý by ma miloval s takou minulosťou ako mám a že to že ma miluje, je vlastne láskavosť. Bola som presvedčená, že má pravdu. Pri jednej príležitosti ma zobral do parku a brutálne ma znásilnil. Bol zatknutý, ale obvinenie bolo zmiernené. Rok a pol som ho nepretržite milovala a snažila sa pracovať. Jedno ráno sa to ale vyhrotilo, po dlhej noci gamblovania prišiel domov opitý a agresívny. Bil ma, kopal ma do chrbta a tváre a hovoril aká som kurva. Povedal, že som šľapka a že si to všetko zaslúžim. Potom na vrchole svojej zúrivosti mi vložil prsty do úst a tlačil celou silou až mi natrhol otvorené ústa. Mohutne som krvácala. Potom mi zatlačil tvár do vankúša a pokúšal sa ma udusiť. V tom momente som v zúfalstve volala na Pána povedala ,že "ak má so mnou zľutovanie, nech pošle anjela čo by ma ochránil." Presne v tomto momente s tým prestal a zastavil sa. Bola som v šoku. Na isto som si myslela, že v ten deň zomriem. Následne ma zdrogoval seroquelom, že som sa z toho nemohla dostať a niekomu o tom povedať. Bojovala som ,aby som mohla zostať triezva, ale sedatívum bolo príliš mocné. Nasledujúce ráno som odišla a nikdy som sa nevrátila späť. Znova som bola bezdomovec. Zdržiavala som sa u priateľky a znova som brala metán. Svoje dni som trávila nadrogovaná, alebo som sa opúšťala. Vedela som že sa chcem vrátiť k Bohu ,ale môj duch bol tak zlomený. Myslela som si že som sa dostala príliš daleko na to aby ma ON tak miloval ako som veľmi potrebovala byť milovanou. Zúfalo som potrebovala byť milovanou ,ale nikoho som nemala a tak som pokračovala v mojom návyku na metán ešte tri mesiace, až dokiaľ som sa s mojou priateľkou nedostala do obrovských hádok. Ona ma vykopla a tak som sa stala znova bezdomovcom. Spávala som v mojom aute cez dva mesiace pokiaľ som našetrila na nejaký podnájom. V tej dobe som sa nachádzala na dne môjho zúfalstva. Začala som hľadať Pána ,ale cítila som sa tak nehodnou, nevedela som ako mám požiadať o Jeho pomoc. Prišla som ale k záveru, že ak ma On miluje, mal by mi pomôcť i keď neviem o to jasne a zreteľne požiadať. Konečne som sa dostala k prenájmu, ale trpela som tak depresiami a môj život bol tak zbavený akejkoľvek radosti ,že som sa stratila akúkoľvek nádej. Nemala som nikoho a nič a pokračovala som v mojom návyku na metán. Bola som úplne sama v hlbokých depresiách a úplne vyšinutá. Ako by na tejto ZEMI mohol Bôh zachrániť takého úbožiaka ako ja? Potom sa to stalo. V práci ktorej som robila sa mnoho jazdilo a ja som trafila Kresťanskú rádio stanicu kde dávali kázne rôznych kazateľov. Mnoho z tých správ hovorilo priamo do môjho srdca a hovorilo sa v nich mnoho o Kristovej láske a o zúfalstve života. Skrze tieto služby, začal Ježiš ku mne hovoriť a ukazovať mi ,že navzdory všetkému čo som urobila, navzdory dnu na ktorom som sa nachádzala ma Ježiš miluje dostatočne mocne na to,aby som to celé premohla, len aby som išla za NíM s úprimným srdcom a ochotou sa zmeniť. Pre niekoho ako ja, to bola správa nepredstaviteľnej nádeje, vykúpenie a vyslobodenie. Cítila som ,že Bôh hovorí k môjmu srdcu a cítila som Jeho lásku ,ktorá ma premohla ako nikdy predtým. NEMALA SOM PREDSTAVU o tom ,že niečo také vôbec existuje. Tak mnoho rokov som nikdy ani netušila ,že by ma mohol niekto skutočne milovať. Myslela som si, že som uväznená v depresiách, odpore k sebe samej a že som beznádejný prípad. Každý v mojom živote sa ma snažil zraziť dole, bolo to teda pre mňa nepochopiteľné že tam bol Spasiteľ, ktorý by ma nikdy neopustil a nikdy nezanechal. Bola som tak zašpinená a namočená vo vine mojej minulosti, že Božia láska vyzerala byť príliš vzdialenou. Bola som citovo mŕtva a vnútorne úplne vyčerpaná. Zdalo sa mi nemožné len na to pomyslieť, že by Kristova láska mohla vdýchnuť do mňa novú nádej. Pred tým (všetkým) som vyrastala v cirkvi, študovala Bibliu a tak som tak trošku vedela kto je Bôh. Vedela som že On je Bohom ktorý bol verný svojím zasľúbeniam, ale mne sa zdali byť tieto zaslúbenia mimo môj dosah. Padla som tak nízko na dno, že som nemohla porozumieť že ten istý Bôh ktorý robil také zázraky v Starej Zmluve a poslal svojho jedniného Syna zomrieť na kríži chce mať so mnou obecenstvo a chce byť mojím priateľom. Aj tak som ale vedela že On je reálny a skutočný a že mu neublížili keď ho súdili a ranili. V akom šoku som bola !!! Od momentu kedy som za Ním prišla ma tak miloval a tak špeciálne, že ten obraz ktorý som si vystavala sa úplne rozpadol a rozletel na márne kúsky. Vedela som, že by som mohla byť spasená, ale myslela som si že som bola už veľmi daľeko aby som sa tešila zo vzťahu s Ním. Bola som užasnutá nad tým, že Bôh CHCE mať somnou vzťah a že chce aby tieto múry padli, aby som ho mohla milovať celým mojím srdcom a dušou. Som spasená teraz asi 8 mesiacov a odvtedy ma Bôh NIKDY nesklamal... ani raz. On ma pretvoril na nádherné nové stvorenie a ja som plnená láskou a radosťou viac než som si možno dokázala predstaviť. Chválim môjho Spasiteľa každý deň že ma zachránil z hrobu, ktorý som si pre seba vykopala. Z času na čas mávam ešte depresie ,ale tie depresie sa nedajú porovnať s láskou a milosťou Nebeského Otca. On mi ukázal čo to skutočne znamená žiť a milovať.   On ma vytiahol z porna a depresii do nádherného nového života lásky a služby a ďakujem mu každý deň za Jeho láskavosť a milosť. Prosím zanechajte April povzbudzujúce komentáre, navštívte jej myspace. Príbeh bývalej pornohviezdy Ashley Brooks            z originálu Former Porn Star Ashley Brooks Story                                                                                                   Preklad s láskavým dovolením nadácie Pink Cross Pozri: PORN AND THE DEMONIC REALM - by April Garris APRIL GARRIS SPEAKING OUT ON IRELAND'S MORNING SHOW, MORNINGS WITH SYBIL & MARTIN - PART 1&2