Sandra - o strate panenstva

Toto písala anonymná mladá žena ako reakciu na anketovú otázku v ružových anketách. Nevieme kto to je a ani po tom nepátrame ale prosíme vás o modlitby! Veľmi ďakujeme Sandre za úprimnosť. Mali by sme si slúžiť navzájom tak, ako prvotní kresťania. Dole pod článkom je modré “tlačítko” s nápisom “diskusia k blogom”, kliknite tam, zaregistrujte sa a napíšte Sandre povzbudzujúci a žehnajúci komentár. 1. - Q;a.: Skúste opísať vaše pocity, ak vás váš partner opustil.       - R;a.: Keď ma opustil môj prvý partner, mala som 26 rokov. Najprv mi odľahlo, lebo som veľmi bojovala od začiatku vzťahu: čistota - nečistota. Potom som sa cítila hrozne. Bola som presvedčená, že môžem za to len a len ja. Dnes môžem povedať, že má manželku a dieťa a verím, že žije šťastným rodinným životom. Dnes žijem s mužom, ktorý sa chcel zabiť a rezal sa, nevážil si život. Vďaka Bohu (a trošku som možno prispela aj ja) sa už z toho pomaly dostáva. 2.  - Q;b.: Kedy po rozchode vás prvý krát napadlo, že toto je vlastne muž, ktorému ste sa sexuálne oddala ako prvému?     -  R; b.: Nebol prvý. Bola som len 6-ročné dievčatko, keď som sa k sexu dostala nevediac, čo to je. Vtedy som to brala ako detskú hru. Dnes viem, že to bol jeden z mnohých krutých diablových žartov, čo navyvádzal v mojej rodine. Odvtedy som sa nedokázala oslobodiť od masturbácie. Rodičia si museli myslieť, že som nenormálna. Takže chlapci,  muži, nie ste v tom sami - chcem vám len povedať, že niektoré ženy s tým tiež majú problém, len to takto na verejnosti nepovedia, lebo sa hanbia. Hoci nie vždy je to len ich chyba. 2. - Q; a.: Aké pocity to vo vás vyvolalo?     - R; a.: Protichodné - nevedela som, či sa mám z rozchodu tešiť, že ma Boh oslobodil zo vzťahu, ktorému z mojej strany vládla len bolesť a nečistota, alebo plakať, že som stratila lásku človeka, ktorého som spoznala. Bolo to pre mňa zdrvujúce zistenie.     - Q; b.:  Aké máte pocity ak náhodou stretnete ženu, s ktorou vás podvádzal?     - R; b.: Nepodviedol ma. Šla som pracovať ako čašníčka na Cyprus. Tam som ho podvádzala s troma ďalšími mužmi. Chcela som mu dať dostatočný dôkaz, že ja nie som pre neho tá pravá. Do telefónu mi povedal, že sa so mnou nerozíde. Rok sme to ešte vydržali, potom sa dal dokopy s jednou z mojich vtedajších kamarátok.     3.  - Q; a: Akú úlohu pri vašom rozhodnutí mať prvý sex s neistým mužom hral kolektív dievčat medzi ktorými ste bola a ktoré už mali sexuálne skúsenosti?     - R; a.: Pokiaľ viem, môj prvý priateľ si bol istý sám sebou po prvom sexe so mnou, dovtedy bol neistý. Potom sa správal tak, akoby ma ľúbil. Bol mi verný celé 4 roky až do poslednej chvíle. Skôr ja som bola neistá, lebo som stále strečkovala a bála som sa, že Boh na mňa zošle trest za to, čo som urobila. Kolektív dievčat so sexuálnymi skúsenosťami som spoznala už na základnej škole. Boli to moje prvé 3 kamarátky, stretávam sa s nimi 1x ročne na oslavu našich narodenín a menín (všetky oslavujeme počas jedného mesiaca) len málokedy sa nám podarí nestretnúť sa. Nenechala som sa nimi ovplyvniť, čo sa týky prvého sexu až do 22 rokov, čo považujem za svoje malinké víťazstvo.     - Q; b.: Keď sa pozriete späť, ovplyvnili vás správne?      - R; b..: Áno. V dobrom. Mám dodnes kamarátky, ktoré si prešli so mnou všetkými životnými obdobiami, za čo som im veľmi vďačná. Či sú čisté alebo nie ma netrápi, lebo sú všetky moje a verím, že sú šťastné. Neskúsila som s nimi piť alkohol, brať drogy ani fajčiť cigarety, z čoho sa teším za seba a som smutná kvôli nim, lebo ich mám rada. Svoj prvý sex ľutujem, lebo som svojho prvého partnera nemilovala. O skúsenostiach svojich kamarátok so sexom z úcty k nim pomlčím. Človeka, ktorého milujem som chtiac-nechtiac musela nechať ísť svojou cestou. Cirkev rozhodla, že si zaslúži ženu, ktorá je čistá. Dnes sú manželia a majú dieťatko. Veľmi som sa snažila prekaziť mu to, dnes ľutujem - nemôžete obmedzovať slobodu človeka, ktorého milujete - musíte ho nechať, aby sa rozhodol sám. Mal na to plné právo. Vyhýbala som sa mu a celú strednú v presvedčení, že nie som pre neho tá pravá. No hlavne - oklamala som sama seba, lebo som bola mladá a hlúpa. Keď sa končilo gymnázium, mala som 18 a prvý a posledný krát som šla za mamkou s prosbou o radu, lebo som sa neznesiteľne trápila. Celé gymnázium som túžila byť s ním. Chýbal mi. Moja babka bola jediná v rodine, ktorá ma mala naozaj rada a on mi ju veľmi svojou vierou a láskou k ľuďom  pripomínal. Mamka rozhodla - buď mu to povieš ty alebo mu to poviem ja. Vzhľadom  na to ako sa správala k otcovi, nechcela som, aby mu ublížila a tak som mysliac si, že mu ublížim menej šla. No nevedela som ako začať ani ako skončiť. Počas gymnázia som sa mu vyhýbala a namiesto budovania priateľstva s človekom, ktorého ľúbim, som pomáhala  nevidiacemu dievčaťu, ktoré chcelo najprv so mnou len sedieť v lavici. No potom chcelo odo mňa niečo, čo som jej nevedela dať. Svoj čas. Dala som jej všetok čas, ktorý som mala na budovanie priateľstva s mužom, ktorého milujem. Niektorí si teraz pomyslia - lesbička. Verte, že nie som ani trochu, za svojich 30 rokov som mala viac kamarátov ako kamarátok. Myslela som celé dni na svoju túžbu byť konečne s ním, aké by to bolo a snívala som stále. Chcela som byť naspäť v triednom kolektíve. Myslela som si, že na cirkevnom gymnáziu by to šlo ľahšie ako na základnej. Opak bol pravdou. Ešte viac som sa uzatvorila a hanbila za všetko, čo cítim. Nepatrila som medzi nich. A nepatrila som zrazu ani ku kamarátke a už vôbec nie k človeku, ktorého som milovala. Keď sa neviete orientovať v priestore ani v živote, ako môžete dať kamarátke svoj zrak, milovanému lásku, rodine vzťah? O to viac, keď ste naštvaní na Boha a nepríjmate sviatosti, občas sa mi to stáva dodnes. To by až tak neprekážalo, keby mi ostala aspoň jediná priateľka. No už každá z tých 3och má rodinu alebo vzťah aj prácu. je pochopiteľné, že nemajú už na mňa čas. Aj moja nevidiaca kamarátka z gymnázia sa rozhodla dať bývalej triede, ktorú som pred ňou stále obhajovala (- že vôbec nie su takí, akí sa jej zdajú, že ich nemôže súdiť kvôli tomu, že ju na stužkovej nechali sedieť za lavicou) - zbohom všetkým vrátane mňa.  Dnes už neviem, kde je pravda. Dievča yštudovalo dejepis a filozofiu a  teraz učí na strednej škole, chodí s triedou na výlety za divadlom do Bratislavy. Ja som nespravila kvôli problémom vo vzťahoch ani jednu z troch prijímačok na Vysoké školy. Nakoniec ma síce prijali na tri univerzity, no neskončila som ani jednu - choroba, problémy, únava zo všetkého. Neviem. Vždy som si myslela, že je chyba niekde vo mne, nie v ostatných a už vôbec nie v Bohu. 3. - Q;a.: Prejavil váš bývalý chlapec (ktorý mal s vami prvý sex) niekedy úctu voči vám, napríklad tým že si vás túžil zobrať a prebrať plnú zodpovednosť za vás a rodinu?     - R; a.: Prejavoval mi úctu až do rozchodu za každých okolností. Len počas sexu som sa cítila ako nejaké zviera, nie ako človek. 4. - Q;a.: Je vo vašom kresťanskom spoločenstve normálne že mladé veriace dievčatá spávajú s chlapcami pred svatbou a ako vás to ovplyvnilo ?     - R;a..: Nie som v kresťanskom ani nijakom inom spoločenstve. No myslím si, že mnohé kresťanké dievčatá nie sú také sväté akými sa robia a niektoré áno. A práve kvôli tomu, že sa to preceňuje alebo nedoceňuje. Aj v kresťanstve by mala existovať zlatá stredná cesta. Veľmi som túžila byť vždy v nejakom spoločenstve, no vzhľadom na to, že mám problém zaradiť sa kvôli duševnej chorobe, ktorú mám podľa lekárov odmalička,  považujem za nereálne niekde sa zaraďiť. 5. - Q; a.: V prípade že ste si svoje panenstvo nevážila, zmenila ste názor ?     - R; a..: Myslím si, že neviem, čo je to byť pannou telesne. Duševne sa cítim ako dieťa dodnes. Niekedy spravím  aj zlé rozhodnutie, som omylná, to je ľudské. No neľudské a to, čo z nás robí zvieratá alebo niečo horšie sú naše hriechy - zlé rozhodnutie sa dá ešte včas zvrátiť. No ako zvrátite slovo, či skutok, ktoré už nevezmete späť? Či stratenú lásku alebo dôveru? Či som čistá a nevinná duchovne alebo duševn, či telesne? To vie najlepšie Boh. Rozhodne sa už nechcem zaraďovať ani škatuľkovať. V živote mi práve toto spôsobilo najviac bolesti.    6. - Q; a.: Prejavil váš manžel priamo alebo nepriamo ľútosť nad tým, že nebol ten prvý?     - R; a.: Nemám manžela. Milujem manžela ženy, ktorá žije s mužom, ktorého milujem a ktorého manželkou som sa chcela stať ja. Žiaľ nemôžem. Cirkev káže, že Boží plán so mnou je iný ako môj. Podľa nej Boh rozhodol inak. Podľa mňa Boh chce, aby bol človek šťastný a aby som bola raz šťastná aj ja.      - Q; b.: Prejavil niekedy emócie a ľutoval že nie je váš prvý on?  Emócie prejavil. Povedal mi - Sorry, keď som vystupovala z auta,  ktoré ma viezlo na univerzitu, kde študoval. Tak zúfalo som túžila byť s ním, že som sa tam prihlásila. Ľutoval, veď je človek z mäsa a kostí rovnako ako ja. Neviem,  či ľutoval, že nie je môj prvý on. Je veľmi inteligentný, ale nemal ako to vedieť. Nikdy som mu nepovedala, že nebol prvý v sexe, vlastne som mu nikdy nepovedala ani to, že ho milujem. No napísala som mu to viackrát, ešte pred tým  než sa oženil. Viem, že tomu, čo je napísané, sa len ťažko dá uveriť, ak to nedokážete slovami ani skutkami. Myslela som si, že to cíti. Asi som sa mýlila.      - R; b.:Prirovnávala ste ho k predošlým sexuálnym partnerom? Oni mu v mojich očiach nesiahajú v ničom ani po členky, no pred Bohom sme si všetci rovní. 7.  - Q; a: Čo by ste chcela odkázať mladým veriacim dievčatám, ktoré sú panny a svoje panenstvo si nevážia ?      - R; a.: Že láska je dôležitejšia ako otázka panenstva. Je čokoľvek iné, čo by ste chcela okolo toho povedať ?  Myslím, že tým je povedané všetko. Nemám, čo dodať. Prosíme, napíšte Sandre povzbudzujúci komentár tu :
Diskusia k blogu Diskusia k blogu
Ružové Blogy
Loading ...
Loading ...
Ružové Blogy

Sandra - o strate

panenstva

Toto písala anonymná mladá žena ako reakciu na anketovú otázku v ružových anketách. Nevieme kto to je a ani po tom nepátrame ale prosíme vás o modlitby! Veľmi ďakujeme Sandre za úprimnosť. Mali by sme si slúžiť navzájom tak, ako prvotní kresťania. Dole pod článkom je modré “tlačítko” s nápisom “diskusia k blogom”, kliknite tam, zaregistrujte sa a napíšte Sandre povzbudzujúci a žehnajúci komentár. 1. - Q;a.: Skúste opísať vaše pocity, ak vás váš partner opustil.       - R;a.: Keď ma opustil môj prvý partner, mala som 26 rokov. Najprv mi odľahlo, lebo som veľmi bojovala od začiatku vzťahu: čistota - nečistota. Potom som sa cítila hrozne. Bola som presvedčená, že môžem za to len a len ja. Dnes môžem povedať, že má manželku a dieťa a verím, že žije šťastným rodinným životom. Dnes žijem s mužom, ktorý sa chcel zabiť a rezal sa, nevážil si život. Vďaka Bohu (a trošku som možno prispela aj ja) sa už z toho pomaly dostáva. 2.  - Q;b.: Kedy po rozchode vás prvý krát napadlo, že toto je vlastne muž, ktorému ste sa sexuálne oddala ako prvému?     -  R; b.: Nebol prvý. Bola som len 6- ročné dievčatko, keď som sa k sexu dostala nevediac, čo to je. Vtedy som to brala ako detskú hru. Dnes viem, že to bol jeden z mnohých krutých diablových žartov, čo navyvádzal v mojej rodine. Odvtedy som sa nedokázala oslobodiť od masturbácie. Rodičia si museli myslieť, že som nenormálna. Takže chlapci,  muži, nie ste v tom sami - chcem vám len povedať, že niektoré ženy s tým tiež majú problém, len to takto na verejnosti nepovedia, lebo sa hanbia. Hoci nie vždy je to len ich chyba. 2. - Q; a.: Aké pocity to vo vás vyvolalo?     - R; a.: Protichodné - nevedela som, či sa mám z rozchodu tešiť, že ma Boh oslobodil zo vzťahu, ktorému z mojej strany vládla len bolesť a nečistota, alebo plakať, že som stratila lásku človeka, ktorého som spoznala. Bolo to pre mňa zdrvujúce zistenie.     - Q; b.:  Aké máte pocity ak náhodou stretnete ženu, s ktorou vás podvádzal?     - R; b.: Nepodviedol ma. Šla som pracovať ako čašníčka na Cyprus. Tam som ho podvádzala s troma ďalšími mužmi. Chcela som mu dať dostatočný dôkaz, že ja nie som pre neho tá pravá. Do telefónu mi povedal, že sa so mnou nerozíde. Rok sme to ešte vydržali, potom sa dal dokopy s jednou z mojich vtedajších kamarátok.     3.  - Q; a: Akú úlohu pri vašom rozhodnutí mať prvý sex s neistým mužom hral kolektív dievčat medzi ktorými ste bola a ktoré už mali sexuálne skúsenosti?     - R; a.: Pokiaľ viem, môj prvý priateľ si bol istý sám sebou po prvom sexe so mnou, dovtedy bol neistý. Potom sa správal tak, akoby ma ľúbil. Bol mi verný celé 4 roky až do poslednej chvíle. Skôr ja som bola neistá, lebo som stále strečkovala a bála som sa, že Boh na mňa zošle trest za to, čo som urobila. Kolektív dievčat so sexuálnymi skúsenosťami som spoznala už na základnej škole. Boli to moje prvé 3 kamarátky, stretávam sa s nimi 1x ročne na oslavu našich narodenín a menín (všetky oslavujeme počas jedného mesiaca) len málokedy sa nám podarí nestretnúť sa. Nenechala som sa nimi ovplyvniť, čo sa týky prvého sexu až do 22 rokov, čo považujem za svoje malinké víťazstvo.     - Q; b.: Keď sa pozriete späť, ovplyvnili vás správne?      - R; b..: Áno. V dobrom. Mám dodnes kamarátky, ktoré si prešli so mnou všetkými životnými obdobiami, za čo som im veľmi vďačná. Či sú čisté alebo nie ma netrápi, lebo sú všetky moje a verím, že sú šťastné. Neskúsila som s nimi piť alkohol, brať drogy ani fajčiť cigarety, z čoho sa teším za seba a som smutná kvôli nim, lebo ich mám rada. Svoj prvý sex ľutujem, lebo som svojho prvého partnera nemilovala. O skúsenostiach svojich kamarátok so sexom z úcty k nim pomlčím. Človeka, ktorého milujem som chtiac-nechtiac musela nechať ísť svojou cestou. Cirkev rozhodla, že si zaslúži ženu, ktorá je čistá. Dnes sú manželia a majú dieťatko. Veľmi som sa snažila prekaziť mu to, dnes ľutujem - nemôžete obmedzovať slobodu človeka, ktorého milujete - musíte ho nechať, aby sa rozhodol sám. Mal na to plné právo. Vyhýbala som sa mu a celú strednú v presvedčení, že nie som pre neho tá pravá. No hlavne - oklamala som sama seba, lebo som bola mladá a hlúpa. Keď sa končilo gymnázium, mala som 18 a prvý a posledný krát som šla za mamkou s prosbou o radu, lebo som sa neznesiteľne trápila. Celé gymnázium som túžila byť s ním. Chýbal mi. Moja babka bola jediná v rodine, ktorá ma mala naozaj rada a on mi ju veľmi svojou vierou a láskou k ľuďom  pripomínal. Mamka rozhodla - buď mu to povieš ty alebo mu to poviem ja. Vzhľadom  na to ako sa správala k otcovi, nechcela som, aby mu ublížila a tak som mysliac si, že mu ublížim menej šla. No nevedela som ako začať ani ako skončiť. Počas gymnázia som sa mu vyhýbala a namiesto budovania priateľstva s človekom, ktorého ľúbim, som pomáhala  nevidiacemu dievčaťu, ktoré chcelo najprv so mnou len sedieť v lavici. No potom chcelo odo mňa niečo, čo som jej nevedela dať. Svoj čas. Dala som jej všetok čas, ktorý som mala na budovanie priateľstva s mužom, ktorého milujem. Niektorí si teraz pomyslia - lesbička. Verte, že nie som ani trochu, za svojich 30 rokov som mala viac kamarátov ako kamarátok. Myslela som celé dni na svoju túžbu byť konečne s ním, aké by to bolo a snívala som stále. Chcela som byť naspäť v triednom kolektíve. Myslela som si, že na cirkevnom gymnáziu by to šlo ľahšie ako na základnej. Opak bol pravdou. Ešte viac som sa uzatvorila a hanbila za všetko, čo cítim. Nepatrila som medzi nich. A nepatrila som zrazu ani ku kamarátke a už vôbec nie k človeku, ktorého som milovala. Keď sa neviete orientovať v priestore ani v živote, ako môžete dať kamarátke svoj zrak, milovanému lásku, rodine vzťah? O to viac, keď ste naštvaní na Boha a nepríjmate sviatosti, občas sa mi to stáva dodnes. To by až tak neprekážalo, keby mi ostala aspoň jediná priateľka. No už každá z tých 3och má rodinu alebo vzťah aj prácu. je pochopiteľné, že nemajú už na mňa čas. Aj moja nevidiaca kamarátka z gymnázia sa rozhodla dať bývalej triede, ktorú som pred ňou stále obhajovala (- že vôbec nie su takí, akí sa jej zdajú, že ich nemôže súdiť kvôli tomu, že ju na stužkovej nechali sedieť za lavicou) - zbohom všetkým vrátane mňa.  Dnes už neviem, kde je pravda. Dievča yštudovalo dejepis a filozofiu a  teraz učí na strednej škole, chodí s triedou na výlety za divadlom do Bratislavy. Ja som nespravila kvôli problémom vo vzťahoch ani jednu z troch prijímačok na Vysoké školy. Nakoniec ma síce prijali na tri univerzity, no neskončila som ani jednu - choroba, problémy, únava zo všetkého. Neviem. Vždy som si myslela, že je chyba niekde vo mne, nie v ostatných a už vôbec nie v Bohu. 3. - Q;a.: Prejavil váš bývalý chlapec (ktorý mal s vami prvý sex) niekedy úctu voči vám, napríklad tým že si vás túžil zobrať a prebrať plnú zodpovednosť za vás a rodinu?     - R; a.: Prejavoval mi úctu až do rozchodu za každých okolností. Len počas sexu som sa cítila ako nejaké zviera, nie ako človek. 4. - Q;a.: Je vo vašom kresťanskom spoločenstve normálne že mladé veriace dievčatá spávajú s chlapcami pred svatbou a ako vás to ovplyvnilo ?     - R;a..: Nie som v kresťanskom ani nijakom inom spoločenstve. No myslím si, že mnohé kresťanké dievčatá nie sú také sväté akými sa robia a niektoré áno. A práve kvôli tomu, že sa to preceňuje alebo nedoceňuje. Aj v kresťanstve by mala existovať zlatá stredná cesta. Veľmi som túžila byť vždy v nejakom spoločenstve, no vzhľadom na to, že mám problém zaradiť sa kvôli duševnej chorobe, ktorú mám podľa lekárov odmalička,  považujem za nereálne niekde sa zaraďiť. 5. - Q; a.: V prípade že ste si svoje panenstvo nevážila, zmenila ste názor ?     - R; a..: Myslím si, že neviem, čo je to byť pannou telesne. Duševne sa cítim ako dieťa dodnes. Niekedy spravím  aj zlé rozhodnutie, som omylná, to je ľudské. No neľudské a to, čo z nás robí zvieratá alebo niečo horšie sú naše hriechy - zlé rozhodnutie sa dá ešte včas zvrátiť. No ako zvrátite slovo, či skutok, ktoré už nevezmete späť? Či stratenú lásku alebo dôveru? Či som čistá a nevinná duchovne alebo duševn, či telesne? To vie najlepšie Boh. Rozhodne sa už nechcem zaraďovať ani škatuľkovať. V živote mi práve toto spôsobilo najviac bolesti.    6. - Q; a.: Prejavil váš manžel priamo alebo nepriamo ľútosť nad tým, že nebol ten prvý?     - R; a.: Nemám manžela. Milujem manžela ženy, ktorá žije s mužom, ktorého milujem a ktorého manželkou som sa chcela stať ja. Žiaľ nemôžem. Cirkev káže, že Boží plán so mnou je iný ako môj. Podľa nej Boh rozhodol inak. Podľa mňa Boh chce, aby bol človek šťastný a aby som bola raz šťastná aj ja.      - Q; b.: Prejavil niekedy emócie a ľutoval že nie je váš prvý on?  Emócie prejavil. Povedal mi - Sorry, keď som vystupovala z auta,  ktoré ma viezlo na univerzitu, kde študoval. Tak zúfalo som túžila byť s ním, že som sa tam prihlásila. Ľutoval, veď je človek z mäsa a kostí rovnako ako ja. Neviem,  či ľutoval, že nie je môj prvý on. Je veľmi inteligentný, ale nemal ako to vedieť. Nikdy som mu nepovedala, že nebol prvý v sexe, vlastne som mu nikdy nepovedala ani to, že ho milujem. No napísala som mu to viackrát, ešte pred tým  než sa oženil. Viem, že tomu, čo je napísané, sa len ťažko dá uveriť, ak to nedokážete slovami ani skutkami. Myslela som si, že to cíti. Asi som sa mýlila.      - R; b.:Prirovnávala ste ho k predošlým sexuálnym partnerom? Oni mu v mojich očiach nesiahajú v ničom ani po členky, no pred Bohom sme si všetci rovní. 7.  - Q; a: Čo by ste chcela odkázať mladým veriacim dievčatám, ktoré sú panny a svoje panenstvo si nevážia ?      - R; a.: Že láska je dôležitejšia ako otázka panenstva. Je čokoľvek iné, čo by ste chcela okolo toho povedať ?  Myslím, že tým je povedané všetko. Nemám, čo dodať. Prosíme, napíšte Sandre povzbudzujúci komentár tu :
Diskusia k blogu Diskusia k blogu
Winamp, iTunes Windows Media Player Real Player QuickTime